Moja záhrada: Inšpirácia pre mestskú záhradu situovanú vo svahu

Nikdy som nebýval na dedine. Ale nikdy som nebýval ani v byte. A tak dvor alebo mestská záhrada sa stali súčasťou mojich šesťdesiatich prežitých rokov.

Moja terasovitá mestská záhrada a všetko, čo tomu predchádzalo

Do sedemnástich som býval vo veľkom dome starých rodičov v centre Žiliny.

Pri dome starých rodičov sme mali dvor aj záhradu

Na dvore bola zväčša hlina a v záhrade zase kvety a trávnik. Starí rodičia a ich priatelia sedávali v záhrade a my deti sme sa hrali na dvore. Na dvore bol prašiak na koberce, ktorý nám slúžil ako gymnastické zariadenie. Neďaleko prašiaka pod mohutnou čerešňou sme mali v hline spravenú jamku, okolo ktorej sme hrávali guľky. Neraz nás tam bolo aj desať detí bývajúcich v blízkom okolí. Vzadu vo dvore boli kurníky a zajačince. A za nimi šopa, v ktorej sme si ako deti vyprávali tie najväčšie tajomstvá a robili veci zakázané rodičmi. Ale deťom z blízkych bytoviek som závidel, že majú na dvore aj CO-kryt. Jednak bol pre mňa zahalený rúškom tajomstva a jednak sa nám malým naň dobre liezlo a skákalo.

V novopostavenom dome bola už len záhrada

Vo veku osemnástich rokov som sa presťahoval do novopostaveného domu, kde bola už len záhrada. Tam som trávieval čas so svojimi rodičmi, ktorý ten dom postavili, ako aj so svojimi deťmi a neskôr vnúčatami. Ako šla doba, ten čas trávený v záhrade bol čoraz kratší a menej častý. Záhrada slúžila najmä na pestovanie ovocia. Bolo v nej 20 ovocných stromov – tri vysoké hrušky, dve mohutné višne a pätnásť menších jabloní. A tak strihanie stromkov na jar a zber úrody s hrabaním lístia na jeseň boli moje hlavné záhradnícke činnosti. Neskôr som v záhrade postavil moderný altánok a vytvoril rovné trávnaté plochy, aby bola záhrada viac atraktívna pre vnúčatá. V malom rybníčku som začal chovať ryby. Neboli to však jediné zvieratá v záhrade. Pod mohutnými kríkmi žili ježkovia, občas do záhrady zavítali veveričky a veľa mačiek zo susedstva.

Vo veku 55 rokov som kúpil štyridsaťročný rodinný dom

Klasickú veľkú socialistickú kocku. Nestála veľa, nakoľko sa v nej v posledných rokoch objavovali trhliny. Ale ako statik a geotechnik som si povedal, že prídem na príčinu a technický stav dám na poriadok.  A tak sa aj stalo. Za účelom rozšírenia betónového základu som vykopal ryhu do hĺbky základovej škáry a tam som objavil vodu, ktorá tam samozrejme nemala čo robiť. A pretože základovú pôdu tvorili žlté íly, ktoré sa v styku s vodou zmenili na vysoko plastickú hmotu, bolo jasné, že riešením je zamedziť prítoku vody pod základy. Bolo teda potrebné nájsť zdroj tejto vody. Od susedov som sa dozvedel, že predchádzajúci majiteľ oddrénoval svah nad domom, ale toto opatrenie očividne nepomohlo.

Problémy so statikou spôsobovali dva veľké stromy – orechy

Nakoniec som prišiel na to, že príčinou praskania budovy bolo nerovnomerné sadnutie zapríčinené tým, že dva veľké stromy – orechy – svojimi dlhými koreňmi vnikli až pod budovu, kde našli kanalizačné potrubie z kameniny. Nakoľko sa za socializmu nerobila izolácia v spojoch až tak svedomito, zrejme cez tie spoje už do začiatku užívania stavby trochu pretekalo a orech tam v obdobiach sucha hľadal vodu. Postupne korene, ktoré sa dostali do spojov, úplne zdevastovali kameninové príruby a z potrubia odtekalo do základovej pôdy čoraz viac vody. A nakoľko do kanalizácie bola zvedená aj dažďová voda zo strechy, v období intenzívnych zrážok a búrok tiekol pod domom v podstate potok. Takže tým správnym riešením bolo celú kanalizáciu v suteréne vymeniť.

V dome som si potom spravil súkromnú klubovňu

Každej miestnosti som priradil jeden zo svojich koníčkov – fotografovanie, čítanie/písanie, geovedy, dizajn/móda, tanec, varenie a samozrejme družné popíjanie s kamarátmi. Tvorenie tohto interiéru ma veľmi napĺňalo, prinášalo mi naozaj veľmi veľa radosti. Keď bol vnútrajšok domu hotový, začal som kreovať záhradu. Dnes už viem, že záhrada je to, čo ma napĺňa neustále, hoci je už 3 roky hotová. Zariadený interiér totiž už ostáva viac-menej nemenný, nedá sa tam objavovať stále niečo nové. Kdežto záhrada sa stále mení, stále je tam čo obdivovovať a nachádzať nové podnety v jej vývoji.

Mestská terasovitá záhrada vybudovaná vo svahu

Tvorbu záhrady som začal vyrúbaním tých dvoch veľkých orechov. Veľké stromy do mestskej záhrady, ktorá spravidla nemáva veľkú rozlohu, podľa môjho názoru nepatria. Keď som aj ostatné prestarnuté stromy vyťal, začal som rozmýšľať ako záhradu členiť. Celá záhrada je totiž vo svahu a dnes už zo skúsenosti z predchádzajúcej záhrady viem, že obyvatelia domu si viac užijú rovinaté plochy ako tie v spáde. A tak som záhradu naplánoval do štyroch výškových úrovní. Výškové stupne som vytváral z betónu a betónových tvárnic imitujúcich kameň.

Najnižšia prvá úroveň od cesty slúži na parkovanie áut a vstupy do záhrady

Pri dnešnom počte áut už je nemysliteľné, aby všetky autá parkovali na priľahlých chodníkoch a cestách. Majitelia rodinných domov by si mali vytvoriť parkovacie plochy v rámci svojich pozemkov. Oplotenie som nechcel voliť robustné. V alpských krajinách som si všimol, že pokiaľ v obci nie sú žiadne ploty, pôsobí to veľmi harmonicky. A tak som zvolil ľahký plot z antikorových lán malého priemeru.

Terasovitá mestská záhrada, 1. úroveň

Druhá výšková úroveň je rovná plocha pred vstupom do domu

Vstup je orientovaný na západ a táto plocha sa využíva v podvečerných a večerných hodinách. Je tu hojdacia lavica a stôl s dvoma stoličkami. Priľahlé okno domu patrí baru a tak obsluha tohto priestoru je na pár krokov. Na tejto etáži sú umiestnené 4 záhradné sochy, vytvárajúce spirituálnu atmosféru záhrady. Druhé široké francúzske okno do tejto časti záhrady prináleží tančiarni, ktorá bola vytvorená z pôvodnej dvojgaráže integrovanej do domu. Keď sa posuvné dvere tančiarne otvoria na obe strany, stáva sa rovná plocha trávnika pred ňou ďalšou scénou slúžiacou pre relax udychčaných tanečníkov alebo predvádzanie sa ambicióznych adeptov tanca pod holým nebom.

Terasovitá mestská záhrada, 2. úroveň

Tretia výšková úroveň je v zadnej časti záhrady, teda za domom

Je orientovaná na východ a z domu k nej prislúcha terasa včlenená do pôdorysu domu. Terasa je optimálne miesto na letné raňajky. Trávnatá plocha pred terasou slúži na grilovanie a postávanie debatujúcich účastníkov záhradnej párty. Medzi treťou a štvrtou úrovňou záhrady je výškový stupeň znova tvorený tvárnicami imitujúcimi kameň. Tvárnice sú ukladané tak, aby vždy ostal malý priestor na vysadenie rastlín. Pochybnosti, že dva centimetre sú málo, aby tam kvety mohli rásť, sa ukázali ako zbytočné. Výškový stupeň má premenlivú výšku, aby sa dal obísť z jednej strany schodami a z druhej pozvoľna miernym svahom.

Terasovitá mestská záhrada, 3. úroveň

Najvyššia štvrtá úroveň záhrady je trávnatá plocha

Trávnatá plocha, ktorá tiež slúži v prípade väčších záhradných párty na posedenie hostí. Za týmto účelom sa tu umiestňuje ratanový záhradný nábytok. Táto úroveň ale slúži predovšetkým deťom na ich hry. Môže sa tu umiestniť prenosný bazén, indiánsky stan, pingpongový stôl atď. Súčasťou tejto úrovne je aj jediný vyšší strom v záhrade – vŕba, ktorá vytvára v lete dostatočný tieň.

Terasovitá mestská záhrada, 4. úroveň

V záhrade sú umiestnené viaceré zaujímavé kamene a rastliny, ale o tom až nabudúce.

—

Pre Schudni hravo napísal Vladimír Gróf
Fotografie: Archív autora