Futbal sme mali radšej ako beh, hrali sme pre radosť i za odmenu
“Študenti, dnes pobežíte 3 kilometre na čas! Každý musí zabehnúť limit, pretože naša skola súťaží o Odznak zdatnosti! To bude jediný bod programu dnešnej hodiny telesnej výchovy. Pre tých, čo dobehnú, bude k dispozícii futbalová lopta a za odmenu si potom môžu zahrať futbal!” Asi takto nejak vtedy zneli slová telocvikárov v našom socialistickom Československu. Stalo sa tak vždy, keď prišiel čas, aby náš ľud zdvihol svoju oceľovú päsť a pohrozil svojim neprajníkom. A ľud, to sme boli predsa aj my, študenti a učni. Nebojte sa drahí priatelia. Toto nie je úryvok z pripravovaného scénara katastrofického filmu z dôb predzamatovej totality. To len ja skromne prichádzam s ďalšou časťou svojich spomienok “Kopačky môjho detstva a futbalové lopty, čo dávajú…
