O psíkoch, rozmaroch počasia a o tom, kto za to všetko môže
-
- 18 júla, 2019
Moji psíci si myslia, že za každé im nevyhovujúce počasie môžem ja. V zime, keď napadal cez noc sneh a ja som ich ráno nedočkavých vypustila von, len pribrzdili za dverami a zhrozene na mňa pozreli.
Moji psi nemajú radi horúčavy, ani zimu, a obviňujú z toho mňa
Aj ten najmenší chládoček sa počíta…
„Ako, fakt som v noci spala a nenosila ten sneh vo fúriku s lopatou všade po dvore!“
Keď prší, alebo je búrka. V ich očiach opäť výčitka.
„Nemôžem za to, že prší a vy cikáte a kakáte vonku. Sa naučte na WC a bude pokoj!“
Za všetky rozmary počasia môžem ja. Kedy som na to prišla? No definitívne pred chvíľou!
Dnes bol mimoriadne horúci deň. Samozrejme, že som za neho mohla, klasika, ja. Domov som prišla úplne prepotená, zadýchaná, naštvaná na leto, život, vlak, v ktorom muselo byť minimálne 60 stupňov. Otvorím dvere a oni šťastne vybiehajú von. Netušia, že vonku je minimálne 42 stupňov a oni si celý deň užívali v domčeku príjemných 25.
„Ťahajte von, za chvíľu vás pohladkám!“
Letím hneď do sprchy, tak ako som. Len ruksak stíham odhodiť. V podstate, keď tak premýšľam, naposledy som sa normálne vyzliekla v zime. Jar a jeseň už neexistuje. Tieto dve ročné obdobia úspešne už niekoľko rokov preskakujeme. Po zime je hneď leto a naopak.
V týchto horúčavách, a najmä vďaka vykúrenému RegioJetu, si doma nedokážem odtrhnúť odev z tela. Takže najlepšie je púšťať na seba studenú vodu tak ako ste a šaty po chvíli povolia. Nemusíte si ich na silu strhávať aj s kožou dole. Keď sprcha utíchla, počujem, ako plačú za dverami. Ja teda naozaj von za nimi nejdem!
Psi vbehnú dnu, prepichujú ma pohľadom, že čo to zase vonku je?
Obaja psíci si sadnú oproti mne a neodtrhnú odo mňa zrak.
„Áno, viem, že je teplo! Ja som na rozdiel od vás dvoch bola vonku a v práci!“
Asi po hodine sa zdvihol vietor, vzduch sa zrazu dal dýchať. Vybehneme teda všetci von, paráda, konečne sa trošku ochladilo!
Nechávam ich vonku a idem rýchlo pootvárať všetky okná a spraviť trochu poriadok. To znamená pozametať zo zeme tretieho psa, nakoľko tým psiskám tak strašne padá v tomto ročnom období srsť, že by som z tých chlpov, čo sú po zemi, každý deň uštrikovala jeden sveter.
A v tom začalo niekde v diaľke hrmieť, nebo ožarovali blesky
Psíci opäť kvília za dverami. Bože, čo to mám ja za urevaných psov. Vpúšťam ich dnu a oni si sadnú vedľa seba oproti mne, neodtrhnú odo mňa zrak.
Mama mi píše, že v Bratislave prší! Hurá! Tu nič, zase nás to obišlo. Pozriem na psov, stále sedia a pozerajú na mňa.
Dobre, už je mi to jasné, aj za toto počasie môžem zase JA!
Ak vás téma Psíci a rozmary počasia zaujala, podporte autorku zdieľaním a ona rada napíše ďalšie a možno ešte lepšie príbehy!
Tu si môžete prečítať, ako to všetko začalo.
A tu si môžete prečítať predchádzajúci príbeh.
Tu je ďalší príbeh.
Fotografie: Archív autorky
