Nemám rada horúce leto. Som presvedčená, že od narodenia. Som totiž zimné dieťa. Narodila som sa začiatkom januára, všade bola zima, sniežik. Ležala som v teplom fusaku, dýchala studený vietor. Nepotila som sa, nesvietilo na mňa teplé slnko. Bolo mi fajn. Nik ma neupozornil, že takto to nie je celý rok a že po zime príde leto s neznesiteľnými horúčavami a mňa udrží pri živote len pravidelné pitie vody…
Horúce leto ma ničí, vždy musím mať so sebou fľašu vody
Proti zime sa vieme brániť a to jednoducho, proste sa oblečieme. Čo ale robiť, keď už na sebe nemáte fakt nič, len kožu a vám je furt teplo? Ráno vás už o piatej budí slnko. Teplota pomalinky stúpa. Preberá sa všetok hmyz, ktorý sa miluje zdržiavať vo vašej blízkosti. Zívanie? Nemožné. Do otvorených úst vám nalieta asi stovka okrídleného hmyzu, šťastného, že je leto a konečne môže lietať.
Horúce leto ma ničí. Cestovanie je nemožné, ak to prežiješ, z vlaku treba ísť rovno pod sprchu…
Všetko kvitne a vy nonstop kýchate. Cestovanie vlakom a MHD je nemožné. Ľudia denne kolabujú, možno odpadávajú od šťastia, nabudúce sa spýtam. Oblečenie zo seba strhávate aj s kožou, tak je prilepené. To odporné slnko, hneď ako vylezie, zapne si moje GPS, aby na mňa nonstop pieklo a horelo mi celé telo. Áno, na mňa!!! Pretože všetci ostatní sú šťastní a dobrovoľne ležia polonahí, vyvalení v tráve, alebo pri vode. Nechápem. Však to strašne páli. Sprcha a ventilátor sú moji najlepší priatelia. Každý rok len počúvam frflanie „zima a sneh patria do hôr“, ja dodávam “ leto a horúčavy patria k moru a nie do mesta.“
Tvrdím, že letné horúčavy patria k moru a nie do mesta! Fotografia: ollyy | freepik.com
Neviem si predstaviť odísť z domu a nezobrať si so sebou fľašu vody, niekedy aj dve, lebo človek nikdy nevie, ako dlho potrvá jeho cesta
Dnes vo vlaku opäť skolabovala jedna kočka, ako nič nezvyčajné a fakt si už pomalinky na to zvykám, že ľudia v tej pojazdnej saune padajú ako muchy. Keď sa nám ju podarilo trochu prebrať, posadiť a zdvihnúť nohy, ponúkla som jej moju fľašu s vodou. „ Nie, ďakujem, ja nepijem!“ „Nepijete, v tomto teple? Veď to je len voda!“
Nebuď Cuky Luky, pitie vody je najmä v lete dôležité!
Čo je toto za novú módu, nepiť v horúčavách vodu?
V tom som si spomenula na jeden príbeh, o ktorom som už dávnejšie písala. V MHD som si nechtiac vypočula rozhovor dvoch kočiek, v štýle CUKY LUKY:
„Mojaaaaaa, si predstaaaav, som sa vááážila a pribrala som kilooooo!!!“ Tá druhá sa drží za hruď a piští, ako keby mala srdcový kolaps. „Čožeeeeee??? Kiloooooo??? Mojaaaa, a to čo budeš preboha robiť???“ “ No vieeeeeš, už dva dni nejem, pijem len voduuuu!!!“ „Nooo a čoooo??“ „No veď práve, že niiiič!! Furt mám o kilo viaaaac!!!“
Druhá premýšľa, v hlave si dáva dokopy, čo všetko si pamätá zo všetkých tých článkov o rýchlom chudnutí. Zaručené pravdy, recepty, detoxikácie, ako zhodiť na leto bez cvičenia, však na to predsa nie je čas a kilo je fakt vážny problém. A v tom to príde. „Vieš čooooo, tak nepi ani tú voduuuu!!!“
Zaručený recept na chudnutie nie je – Používajte zdravý rozum a počúvajte svoje telo
OK, ženské, nepite, možno sa z toho fakt priberá, ale padajte potom niekde ďalej odo mňa! A miesto čítania, googlenia a denného váženia, počúvajte svoje telo. Nech mi nik netvrdí, že v tomto teple, nik na tomto svete nie je smädný, len ja!
Ak vás dnešná téma zaujala, podporte autorku zdieľaním a ona rada napíše ďalšie a možno ešte lepšie príbehy!
Jedného dňa som si povedala dosť a pohodlie veľkomesta vymenila za život na vidieku. Odišla som, predala byt a kúpila záhradu s malým domčekom, mimo mesta. Mimo civilizácie, mimo všetkého. Od základu som zmenila svoj život. Síce nechudnem a už vôbec nežijem zdravo, zato každý deň prekonávam samú seba. Ani jeden deň nie je taký istý, lebo vždy sa pokazí niečo iné. A tak tu prežívam s mojimi dvoma psíkmi a bavím sa na sebe samej aká som neschopná, nešikovná. A prichádzam na to, čo všetko sa dá opraviť lepiacou páskou. Naučila som sa ale jedno: Všetko zlé treba prežiť, riešiť, alebo otočiť na srandu.
