Podzemnica olejná – arašid nie je oriešok, čo rastie na strome

Ak by ste ma zobudili hoci o polnoci a vybľafnete na mňa slovo „buráky!“, jediná reakcia, na ktorú sa pravdepodobne zmôžem bude: „Michal Tučný“. Lebo to je pesnička, ktorú on spieval. A my sme ju spievali pri večerných táborákoch s ním. A neskôr aj bez neho, lebo žiaľ odišiel mladý. Dajte mi ešte chvíľku, nech si pretriem oči a možno pridám aj ďalšie dve slová: „Podzemnica olejná“. Lebo tak sme sa to učili v škole. Pretože som vtedy výnimočne dával pozor viem, že arašid nerastie na strome ale v zemi. Hej, v zemi ako obyčajný zemiak alebo mrkva. Ale ak sa nazdávate, že arašidy sú oriešky, čo rastú v zemi, mýlite sa. Myslíte, že pestovanie arašidov je nejaká zložitá vec? Pritom burské oriešky si môžete vypestovať aj vo svojej záhradke. Alebo ak bývate severnejšie, vypestujte si arašidy hoci doma v črepníku. Pokiaľ sú toto pre vás šokantné informácie, ste tu správnom mieste. Ak vás podzemnica olejná a jej pestovanie zujala, pokračujte v čítaní, dozviete sa toho ešte oveľa viac!

Mimochodom, ak by ste náhodou hľadali akordy k pesničke „Buráky“ nájdete ich na konci článku.

Obsah článku zobraziť

Odkiaľ pochádza podzemnica olejná a prečo má názov burské oriešky

Podzemnica olejná (Arachis hypogaea) pochádza z Južnej Ameriky, pravdepodobne z úpätia Ánd v oblasti Bolívie a Peru. Podľa vykopávok juhoamerickí Indiáni poznali a konzumovali arašidy už najmenej 2000 rokov pred n. l..

Odolná rastlina s chutnými plodmi sa rýchlo rozšírila a už v 1. storočí nášho letopočtu sa objavila v Mexiku. Po obsadení Ameriky španielskymi dobyvateľmi sa podzemnica olejná postupne šírila po svete. Najskôr ju prepravovali loďami do Číny a Afriky. Najmä v Číne, takzvanej Ríši Stredu sa stala čoskoro veľmi populárnou. Do Európy sa arašidy spočiatku dovážali zo Západnej Indie.

Paradoxne komplikovaná bola cesta arašídov do Severnej Ameriky. Podzemnicu olejnú tam priviezli z Afriky až spolu s otrokmi.

Arašidy BIO Bonitas

Prečo dostali arašidy názov búrske oriešky?

Názov búrske oriešky vznikol v 19. storočí. Bolo to počas búrskej vojny v Afrike, kde už v tom čase bolo pestovanie podzemnice olejnej celkom bežná záležitosť.

Búri, tiež zvaní Afrikánci, sú potomkami Holanďanov a ďalších európskych vysťahovalcov, ktorí sa v 17. až 18. storočí usadili v južnej Afrike aby tam farmárčili. Ich pomenovanie vzniklo zo slova Boers, čo sa z holandštiny a afrikánštiny prekladá ako „farmár“.

Do strednej Európy sa dostali arašidy na prelome 19. a 20. storočia. V tom čase práve prebiehal v južnej Afrike veľmi zničujúci vojnový konflikt o vplyv v tejto časti sveta medzi Búrmi a Angličanmi. Niektorí historici považujú takzvané Búrske vojny za akúsi „tréningovú prípravu“ k neskoršej 1. a 2. svetovej vojne.

Predpokladá sa, že pomenovanie búrske oriešky vzniklo úplnou náhodou

Pravdepodobne sa ľuďom exotické oriešky pospájali so správami o vojne v ďalekej exotickej krajine. A odvtedy už vraj ostali arašidové oriešky búrske, nech už ich dovážali z ktorejkoľvek krajiny sveta.

Kto sú najväčší pestovatelia a spotrebitelia podzemnice olejnej – arašidov?

V súčasnosti sa podzemnica olejná pestuje okrem Južnej Ameriky aj v Indii, Spojených štátoch, v Nigérii, Indonézii, Vietname. Možno vás bude zaujímať, že podzemnici olejnej sa darí aj v Európe. Napríklad v Taliansku, Španielsku, južnom Francúzsku alebo na Ukrajine. Ale najväčším pestovateľom a zároveň spotrebiteľom arašidov je Čína. V roku 2017-2018 Čínska ľudová republika vyprodukovala asi 41 % svetovej produkcie podzemnice olejnej. Pričom vyviezla zhruba 7 % a zvyšok spotrebovala.

Arašidov bolo u nás vždy dosť, dokonca aj za „totáča“

Zaujímavé na tom všetkom je to, že čím menej sme neskôr o burákoch spievali, tým viac sme ich s pribúdajúcim vekom skonzumovali. Môžu za to posedenia s kamarátmi v pivárňach či s kamarátkami v kaviarničkách. Alebo oboje. Miska arašidových orieškov za posledné drobáky dodávala posedeniu vyššiu úroveň. Nezabúdajme ani na rôzne sviatky a rodinné oslavy. Samostanou kapitolou boli televízne športové prenosy, pri ktorých nesmeli arašídy nikdy chýbať.

Podzemnica olejná

Čo by na obligátne arašídy na večer k telke povedal Bukovský?

Keď som si robil prípravu na tento článok, chcel som si preštudovať aj nejaké videá doktora Bukovského na tému arašidy a arašidové maslo. Ale niekedy v tom čase došlo k blokácii jeho účtov. A tak sa mi nepodarilo priamo z jeho úst dozvedieť, aký názor má na arašidy Bukovský. A to je škoda. Lebo, možno sa mýlim ale doktora Bukovského mám zapísaného ako fanatického presadzovača „sójovej agendy“. Pravdepodobne sa teraz pýtate, prečo sem, keď je téma podzemnica olejná, pletiem nejakú sóju? Nuž dámy a páni, držte si klobúky, teraz to príde:

Arašidy z eshopu Gryzli

Šokujúce odhalenie: Burské oriešky nie sú orechy ale strukovina

Podzemnica olejná je ako rastlina hybrid a vo voľnej prírode sa nevyskytuje. Okrem toho, búrske oriešky skrývajú aj ďalšie dve prekvapenia:

  • Prvým je, že arašidy sú plody v strukoch podzemnice olejnej a ako už sám názov hovorí, rastú pod zemou. Napriek tomu, že mnohí očakávame plody na nadzemnej časti rastliny.

Mimochodom, keď je reč o strukoch, teraz sa podržte, nasleduje druhé prekvapenie:

  • Aj keď sa zaužíval názov arašidové oriešky, v skutočnosti ide o strukovinu. Ten takzvaný arašidový orech, čiže podzemnica olejná patrí koniec – koncov do jednej rodiny spolu s cícerom, hrachom, šošovicou a sójou.

A do tretice ešte jedno prekvapenie:

  • Keďže ide o strukovinu, v tom struku môže byť viac plodov. Tak isto ako v hrachu. Kľudne aj tri alebo 4. U nás je však známy kultivar, v ktorom sa najčastejšie nachádzajú dva „arašidové oriešky“. Vedeli ste to? Fakt?

Nuž a prečo som bol zvedavý, čo si o arašidoch myslí Dr. Bukovský? On je predsa na sóju, strukoviny a vôbec zdravú výživu naslovovzatý odborník! Jeho videá som síce nenašiel ale vypomohol som si sprostredkovanými informáciami z iných zdrojov, ktoré ho citovali.

Ja viem, arašídy na večer k telke by nám doktor Bukovský pravdepodobne neschválil. Ale povedal o nich okrem iného toto: „Arašidy považujeme za potravinu, ktorú sú oplatí pripomínať a pri každej príležitosti aj konzumovať. Pozor, nie však solené arašidy,“ pripomína Bukovský. Citát som si vypožičal z portálu Plus1deň.

Sú arašidy (búrske oriešky – podzemnica olejná) zdravé?

Arašidy Bonitas

Arašídy a ich účinky na zdravie

Arašidy, či už sú lúpané, nelúpané, solené či nesolené, pražené aj nepražené, majú jedno spoločné. Okrem toho, že výborne chutia, patria medzi najlepšie prírodné zdroje bielkovín. Obsahujú totiž až 25 g bielkovín na 100 g svojej hmotnosti. Arašidové orechy znižujú zlý cholesterol, riziko rakoviny, zlepšujú pamäť a podporujú chudnutie. Jednoducho, podzemnica olejná obsahuje množstvo užitočných látok, ktoré majú blahodarný vplyv na ľudský organizmus, napríklad:

  • Bielkoviny a aminokyseliny v arašidoch podporujú správny rast a vývoj tela.
  • Tryptofán, pomáha uvoľňovať serotonín proti depresii.
  • Vitamín B3 pomáha zlepšovať mozgovú aktivitu a zlepšuje pamäť.
  • Mononenasýtené mastné kyselny, napríklad kyselina olejová, je dobrá na koronárne choroby srdca.
  • Antioxidanty znižujú množstvo karcinogénnych dusičnanov, čím zmierňujú riziko vzniku rakoviny žalúdka.

Arašidy a chudnutie – búrske orechy znižujú riziko obezity

Hoci arašidy obsahujú veľa tukov a kalórií, viaceré vedecké štúdie naznačujú, že nespôsobujú priberanie na váhe. Takzvané arašidové oriešky obsahujú bielkoviny a vlákninu, ktoré potláčajú chuť do jedla a zmiernia aj vašu chuť na sladké. Dokonca s nimi získate pocit sýtosti skôr, než s inými potravinami, preto je podzemnica olejná vhodná aj ako náhrada za nezdravé jedlá z fastfoodu.

Arašídy a kalórie

Energetickú výdatnosť arašidov nie je zanedbateľná, obsahujú však prevažne zdravé tuky. Konzumácia arašidov znižuje hladinu choresterolu v tele ale neprispieva k tvorbe telesného tuku. Arašidy vás rýchlo zasýtia, a vy potom nemáte potrebu tak často jesť.

Kalorické tabuľky a energetická hodnota 100 g arašidov:

  • Arašidy nesolené pražené Slovakia – 623 kcal
  • Arašídy jádra blanšírované, pražené nesolené – 620 kcal
  • Pražené Arašídy solené Křupeto – 623 kcal
  • Arašidy lúpané nepražené nesolené – 587 kcal
  • Arašidy pražené, lúpané a solené Soltino – 604 kcal

Burské oriešky vám pomôžu znížiť príjem potravín, čo sa vo výsledku prejaví aj na znížení vašej telesnej hmotnosti. Na účinky arašidov existujú viaceré vedecké štúdie. Podľa jednej z nich ľudia, ktorí denne konzumujú arašidy si dokážu lepšie udržiavať telesnú hmotnosť a BMI. Tak ja im teda držím palce, dúfam len, že sú v konzumácii arašidov disciplinovanejší ako ja.

Arašídy a priberanie

Arašidy boli v minulosti kvôli vyššiemu obsahu tuku často spájané s priberaním. Dnes už vieme, že konzumácia tuku nemusí nevyhnutne viesť k nárastu telesnej hmotnosti. Ide o to, že v prípade arašidov sú to takzvané zdravé, mononenasýtené tuky. A tie sú pre ľudský organizmus užitočné. Pomáhajú udržiavať duševnú rovnováhu, zmierňujú únavu a to v konečnom dôsledku povedie k lepšej kontrole vašej telesnej váhy.

Arašidy a pečeň

Podzemnica olejná, konkrétne jej plody, sú významným zdrojom antioxidantu zvaného resveratrol. Predpokladá sa, že resveratrol arašidov môže brániť steatóze pečene. Steatóza pečene je chorobné stukovatenie pečene a vzniká v dôsledku zvýšenej konzumácie alkoholu a obezity. Vedci pozorovali, že resveratrol arašidov bráni hromadeniu tukov v pečeni pokusných myší, ktorým podávali alkohol. Antioxidant resveratrol dokonca zrýchlil spaľovanie tukov.

Pozor na nesprávne skladovanie! Arašidy skladované vo vlhkom a teplom prostredí, najmä v teplých tropických krajinách sa môžu kontaminovať aflatoxínmi. Aftalotoxín je produkovaný niektorými plesňami a je to jed, ktorý poškodzuje pečeň.

Konzumácia arašidov a prevencia žlčových kameňov

Väčšina žlčových kameňov obsahuje najmä cholesterol. Arašidy majú vplyv na znižovanie hladiny cholesterolu v krvi. Viaceré štúdie naznačujú, že konzumáciou arašidov sa môže znížiť riziko vzniku žlčových kameňov.

Gryzli reklama na arašidy

Arašídy proti rakovine

Pravdepodobne je vám známa informácia, že arašidy môžu pomôcť znížiť riziko rakoviny hrubého čreva a konečníka. Izoflavóny, resveratrol a kyselina fenolová, ktoré sa nachádzajú v arašidoch, majú protirakovinové vlastnosti.

Ale keďže naši úžasní vedci prídu každú chvíľu na niečo nové, objavil som aj správy, ktoré vás asi nepotešia.

Napríklad, vedeli ste, že na arašidoch si okrem nás rady pochutnávajú aj huby? A niektoré z nich potom produkujú nebezpečné látky. Napríklad silno karcinogénny aflatoxín. Ten sa môže vyskytovať aj v kešu alebo muškátovom oriešku. Ale báť sa ich nemusíte, pretože v malom množstve vás nemôžu ohroziť. Potraviny, najmä tie pochádzajúce z rizikových oblastí sa pravidelne kontrolujú. Vo väčších množstvách sa k nám vďaka prísnej kontrole EU nedostanú.

Oveľa strašidelnejšie však pôsobí jeden z posledných výskumov. Ten sa snaží preukázať, že nadmerná konzumácia arašidov môže byť nebezpečná. Bielkovina arašidový aglutinín (PNA) môže u onkologických pacientov podporiť tvorbu metastáz.

Máme sa teda naozaj báť arašidov?

Ak tomu dobre rozumiem, aby nám hrozilo nebezpečenstvo, museli by sme byť onkologickí pacienti a mali by sme konzumovať viac ako 250 g arašidov denne. Pričom odporúčaná denná dávka je 28 g arašidov. No nemilujte tých našich vedcov!

Tak ako je to teda? Tak ako pri každom jedle, aj pri arašidoch platí – Mali by sa konzumovať s mierou.

Nežiadúce účinky – Arašidy patria medzi alergény

Arašidy, kvôli bielkovinám ktoré obsahujú, sú často označované za potravinové alergény. Alergia na arašidy sa môže prejaviť hnačkou, slzením, vyrážkou, opuchmi. V horšom prípade dýchavičnosťou, poklesom krvného tlaku až celkovým kolapsom organizmu. Ten môže v krajných prípadoch zapríčiniť dokonca aj smrť. Našťastie alergiou trpí približne 0,5% populácie a zväča len s miernejšími prejavmi.

Arašidy, podzemnica olejná pestovanie

Vedeli ste, že podzemnica olejná sa dá pestovať aj u nás na Slovensku? Teda aspoň v tých teplejších oblastiach. Pestovanie arašidov si vyskúšali v záhrade už moji rodičia. Vonku na záhone, len tak pre radosť, ešte v časoch budovania socializmu. Len si už celkom presne nepamätám, ako sa k nám semená arašidov dostali. Možno ich niekto prepašoval z kapitalistickej cudziny. Alebo nám ich priviezli zo spriatelenej ľudovodemokratickej krajiny?

Neviem o tom, že by moji predkovia skúmali nejaké návody ako pestovať arašidy. Jednoducho ich zasadili do zeme spolu so zemiakmi, však podzemnica olejná, nie? :). Burské orechy, ktoré pestovali si spokojne rástli a po mnoho rokov prinášali svoju úrodu. Stalo sa to pre nás takou samozrejmosťou, až sme na ne časom zabudli. A ony sa z našej záhrady pomaličky – potichučky vytratili ako slušný hosť, ktorý vie, kedy sa patrí odísť z návštevy.

Keď som po mnohých rokoch v ktoromsi eshope so semienkami našiel semená rašidov, s objednávkou som neváhal ani chvíľu. Zasadil som ich do záhonu a čakal. Všetko prebiehalo v najlepšom poriadku, rastlinky rástli, kvitli a potom…

Ako dopadlo moje pestovnie arašidov?

A potom som na ne viacmenej zabudol. Životné udalosti sa pohli takým smerom, že som nemal času nazvyš a iniciatívu v záhrade prevzala burina. Tá moje arašidy s prehľadom prerástla. Zvyšky vyhrabali zvedavé sliepky.

Arašidové kvety

Kvitnúce arašidy vás udivia farbou svojich drobných kvetov. Foto: pixabay.com

Pestovanie arašidov ma láka aj naďalej

Povedal som si, že na budúci rok už nič nenechám na náhodu. Opäť si zadovážim burské oriešky na pestovanie ale tentoraz sa im budem naozaj venovať. Asi nie je potrebné pripomínať, že pražené arašidy z reťazca vám nevyklíčia. Potrebujete „semená arašidov“, ktoré nestratili klíčivosť.

Podzemnica olejná je teplomilná rastlina, obľubuje bezvetrie, má rada teplo, slnko a vlhko. Najvhodnejšia vlhkosť vzduchu je okolo 55 %. Niektoré zdroje odporúčajú na pestovanie arašidov slnečné stanovištia, iné zas miesta s nepriamym slnkom. Podzemnici olejnej sa darí pri teplotách 20 °C až 25 °C.

Klimatické podmienky na pestovanie arašidov sú na juhu Slovenska dobré

Arašidy majú vegetačné obdobie od 100 do 130 dní. V našich končinách môže byť výhodou, ak sa vám podarí získať skoršie odrody, s vegetačnou dobou okolo 100 dní.

Samozrejme, môžete získať náskok tým, že si pripravíte priesady arašidov v interiéri. Stačí 5 až 8 týždňov pred pred výsadbou do záhonu. Ja som tento krok vynechal. Moja podzemnica olejná to zvládla aj tak. Aj keď priznávamm, že ak by som si predpestoval priesady, moje rastliny mohli byť väčšie a odolnejšie.

Ako postupovať pri pestovaní podzemnice olejnej?

  • Semená arašidov sadíme na jar, v období, keď už nehrozia mrazy.
  • Slnečné, na juh orientované miesto je výhodou.
  • Niekto odporúča pred zasadením „arašidové semeno“ vylupnúť z obalu. Ja som podľa inej rady pred vložením do zeme iba nalomil „škrupinu“.
  • Do jamky hlbokej 6 cm zasaďte 2 – 3 arašidy asi tak 20 cm od seba.
  • Zalejte vodou a zahrňte.

Podzemnica olejná, Pestovanie arašidov, úroda

Rastlina pestovaná v záhrade dorastá do výšky približne 50 cm. Po dvoch mesiacoch vytvorí kvety, ktoré sú samoopelivé. Kvetné stopky porastú ďalej, až klesnú do pôdy, kde vytvoria plody.

  • Keď budú rastlinky vysoké asi 20 cm, skyprite okolo nich pôdu aby sa kvetným úponkom ľahšie prenikalo do pôdy.
  • Potom ich ohrňte ako obyčajné zemiaky. Ak máte možnosť, môžete ich mulčovať kompostom alebo slamou.
  • Úrodu môžete zberať zhruba po 5 mesiacoch. Arašidy sa zbierajú pred mrazom, keď rastlina zožltne.
  • Vykopte celú rastlinu vidlami a opatrne otraste zvyšky pôdy. Zaveste dovnútra a sušte asi mesiac.
  • Arašidy svoju delikátnu chuť získavajú najčastejšie pražením. Surový Arašid je mdlej chuti a varený pripomína strukovinu.

Arašidy a ich pestovanie v chladnejších oblastiach Slovenska

Pokiaľ si chcete vyskúšať pestovanie arašidov v severnejších oblastiach Slovenska, bude to o niečo náročnejšie. Podzemnica olejná z črepníku bude menej mohutná ako tá zo záhonu. Ale pri troche šťastia vás takisto obdarí svojou úrodou. Rastlinky v črepníkoch alebo v truhlíku umiestnite na parapet južného okna. Tam budú mať dostatok slnečného svetla. Dbajte aby teplota neklesla pod 15 °C. Ak budete vetrať, chráňte rastliny pred prievanom. Pozor tiež na rýchle ochladenie teplej miestnosti! Môže rastlinám podzemnice olejnej spôsobiť teplotný šok! Ja som si takýmto spôsobom dokázal zničiť dokonca aj zeleninové planty.

Ak si predsa len trúfate vysadiť podzemnicu olejnú von do záhonu aj v chladnejších oblastiach, skúšajte to radšej s pomocou skleníka alebo fóliovníka. Alebo zvážte umiestnenie v črepníkoch či truhlíkoch aj na vonkajšom záhone. To vám umožní v prípade nebezpečenstva dočasne premiestniť rastliny do tepla.

Vedeli ste, že arašidové maslo nahradí vo vašom jedálničku steak?

Proti gustu žiaden dišputát ale v mojom teda určite nie. Na stejk alebo krkovičku mi nesiahajte. Konzumujem ich striedmo, s rozumom a mierou.

Osobne považujem arašidové maslo za módny výstrelok zo „západu“, ktorý sem priniesli spolu s demokratizáciou a inými novotami. Nová generácia sa už na podobné čudá ako arašidové maslo či hamburger naučila a dokonca ich miluje. Priznám sa, že som ešte nenazbieral odvahu arašidové či iné „orieškové“ maslo vyskúšať. Ale rozhodol som sa v rámci objektivity, že sa musím zbaviť predsudkov a dám arašidovému maslu šancu.

Buráky z vlastnej úrody som tentoraz neochutnal. Tak som si kúpil a ochutnal arašidy z eshopu Nutiva. A vy neváhajte a ochutnajte tiež!

 


Poznámka pod čiarou – Začnime myslieť globálne a konať lokálne

Stejk ani krkovičku nepotrebujem ničím nahrádzať. Nejedávam ich každý deň. Ale nahradil by som sóju, pretože tento svet je doslova zahltený sójou.

Čo tak namiesto sóje a GMO potravín začať propagovať a predávať čerstvé, zdravé lokálne potraviny?

Na pultoch obchodov nájdete namiesto jedla náhražky. Pomaly nás pripravujú na geneticky modifikované potraviny (GMO). Náhrady potravín vyrábané zo sóje sú už celkom bežné. Sóju nájdete všade, od párkov až po sušienky. A pritom len na máloktorú potravinu existuje toľko kontroverzných názorov ako na sóju.

Je načase začať myslieť a správať sa lokálne. Ja dávam prednosť zdravým, čerstvým lokálnym potravinám.

A tu sú tie sľúbené akordy a text k pesničke “Buráky”

1) GKdyž Sever válčí s Jihem a Czem jde do válGky
a v polích místo bavlny teď Arostou bodláDky.
GA ve stínu u silnice vidíš Cz Jihu vojáGky,
jak se tu válej‘ v trávě a Dlouskaj‘ buráGky.

CHORUS
GHej hou, hej hou, nač Cchodit do válGky.
Je lepší doma sedět a Alouskat buráDky.
GHej hou, hej hou, Cnač chodit do válGky.
Je lepší doma sedět a Dlouskat buráGky.

2) Plukovník sedí v sedle, volá: „Yankeeové jdou!“,
ale mužstvo v trávě leží, prej už dál nemohou.
Pan plukovník se otočí a koukne do dálky,
vidí tu slavnou armádu, jak louská buráky.

CHORUS
Hej hou…

3) Až tahle válka skončí a jestli budem žít.
Své milenky a ženy pak půjdem políbit.
Když zeptají se: „Hrdino, cos‘ dělal za války?“
„Jo, flákal jsem se s kvérem a louskal buráky.“

Autor článku: Ing. Ivan Chmelař

Fotografie: Pixabay.com, pexels.com, Ivan Chmelař

Použité zdroje:
https://en.wikipedia.org/wiki/Peanut
a ďalšie…

 

About Author /

Hľadám inšpirácie pre svoj aktívny život na vidieku. Verím, že popritom objavim efektívny spôsob ako schudnúť natrvalo. Nie som výživový guru a netvrdím, že som otestoval každý produkt. Rešpektujem názory odborníkov ale dôraz kladiem na reálne skúsenosti bežných ľudí.

Start typing and press Enter to search