Rozprávanie o zmysle života

Neviem o čom písať, hľadám už druhý týždeň dáky vnútorný pokoj. Niečo, čoho sa zachytiť, niečo kvôli čomu nájsť ďalší zmysel žiť. Zomrela mi kamarátka, priateľka, kolegyňa, pre mňa veľmi dôležitý človek. Mám toľko vecí, čo by som jej chcela povedať, mám toľko otázok, ničomu v živote zrazu nerozumiem. Strašne mi chýba. Cítim sa neskutočne sama ako ešte nikdy. Áno mám rodinu, priateľov, kamarátov a snažím sa byť čo najviac s nimi, ale ide to všetko ako keby mimo mňa, niekde som, ale aj nie som. Som proste sama v dave ľudí.

Hľadám ako sprostá a pritom môj zmysel života je tu, pri mne

Keď rozmýšľate o zmysle života, občas zistíte, že ho máte na dosah

Tu. Pri mne. Síce nie každý deň, ale často. Ja mám vnučku. Nádherné malé nežné stvorenie. Ona je ten zmysel. Uvedomila som si to teraz, keď sme vedľa seba ležali, ja som ju hladkala a ona zrazu zaspala. Sme spolu a ja sa konečne necítim tak sama a nepotrebná. Neviem sa na ňu prestať dívať. Spí. Je tak krásna, nežná, bezbranná…

Nevie ešte o živote nič, vidí len všetko pekné. Všetci ľudia sú dobrí, milí a priateľskí. Presne tak aj všetky zvieratká. Nevie, čo je to niekomu ublížiť. Nevie, ako dokáže aj slovo raniť viac ako facka. Nevie, aké je to prebíjať sa životom. Nevie, že ľudia klamú, kradnú a niekedy sa dokážu s vami dosť škaredo zahrávať. Nevie, že sa ľudia nenávidia pre inú farbu pleti, vierovyznanie, sexuálnu orientáciu.

Vidí svet taký, aký by mal byť. Je krásny, plný zaujímavých a pre ňu nových vecí. Keď sme takto samé dve, tak ďaleko od všetkého, spolu spoznávame nové veci. Snažím sa vidieť svet tak ako ona.

Ani ja nie som odborník na trávnik, kvety, záhradu

Ale ona si to asi myslí. Spolu pozorujeme chrobáčiky, mravce, dnes sme bosé po tráve naháňali motýle. Oberali sme ríbezle, sledovali, ako pekne dozrievajú moje paradajky a že sa mi fakt asi chytil ten šalát aj papriky, ktoré mi najprv tri dni ležali pri bráne ako sadenice v sáčku s trochou hliny. Mne sa tak strašne nechcelo ísť ich zasadiť. Napokon som si povedala, že ich nenechám tak hnusne zomrieť a dám im šancu. Pretože u mňa má každý právo dostať šancu na život a oni žijú!

A potom prišiel elektrikár odpočítať elektrinu

Malá ho automaticky so svojim detským úsmevom, prehadzujúc si zvodne svoje brčky, chytila za prst a išla mu ukázať naše kráľovstvo. Náš svet, kde sme šťastné. Najprv prešli okolo jej malého bazénika.

„Naaa a to čo je, bazén?“ „Dáky malý ne….“
„ Jej to stačí!“ odvrkla som mu.

A krpec už toho ufrflanca ťahal k našim paradajkám.

„ Ja na toto nemám čas! Som prišiel len odrátať elektrinu! A asi bude pršať, nechcem zmoknúť, však hen ako ďaleko bývate!“
„Veď vám len ukáže paradajky! Ona sa z nich veľmi teší!“

A už stáli pri mojich v burine žijúcich paradajkách. Malá hrdo ukazuje malú zelenú paradajku. A on?

„To ako to tu takto máte? A čo ten šalát? A tá burina? Zalievali ste?“ „ A tieto stromy? Však to treba strihať, striekať!““ Bože tieto marhule, aha, ako to vyzerá!“ „A ten plot? Však vietor vám ho vyvalí!“
„Prepáčte, ale nám dvom sa to takto páči a ako vidíte, budeme mať aj dosť paradajok, mandlí a vôbec máme všetko, čo si len môžeme priať, lebo fakt je zázrak, že tu niečo prežije!“
„No to je fakt!“ odvrkne „Zázrak je aj to, že tu prežijete VY!“

Podíde k elektromeru, vyráta spotrebu, tisne mi dáky papierik do rúk

„No a toto treba zaplatiť!“

Martuš, vitaj zase v realite. Malá sa nonstop usmieva a dáva mu pri odchode pá pá!!! Ešteže mu nerozumela, pomyslím si.

Keď odišiel, zrazu prišla čierňava, zdvihol sa vietor

Bože, bude asi pršať. Musím rýchlo spratať kočík, schovať bazén, hračky, periny a zvesiť prádlo. Dostávam sa do stresu a v tom vidím malú, ako sa otočí tvárou k vetru, smeje sa a zdvíha ruky. Vlasy jej vejú do tváre, tak zavrie oči a teší sa! Kašlem na to, všetko predsa počká a keď zmokne tak uschne, treba si ozaj užiť každú jednu chvíľku.

Tak už stojíme vedľa seba, ruky hore a vnímame ten krásny studený vietor! Áno, ona je ozaj zmyslom môjho života a musí ma toho ešte toľko naučiť!

Ak sa vám Rozprávanie o zmysle života páčilo, podporte autorku zdieľaním tohto príbehu a ona rada napíše ďalšie a možno ešte lepšie!

Tu si môžete prečítať, ako to všetko začalo.
A tu si môžete prečítať predchádzajúci príbeh.
Tu je nasledujúci príbeh.

Fotografie: Archív autorky