Hokejový reprezentant Andreas Štrauch: V lete nám po pár dňoch naskakujú bruchá

Vo veku 25 rokov toho popradský odchovanec Andreas Štrauch dosiahol v hokeji pomerne dosť. Nič z toho by sa nestalo, kebyže sa aj v tých najťažších chvíľach nevzdá a nebude bojovať o svoj sen ešte tvrdšie.

Hokej si začal hrať v pomerne skorom veku. Mal si pohybovú aktivitu aj v krvi?

Toto je aj môj prípad. K hokeju ma priviedol otec, ktorý sa venoval futbalu. Ten bol spočiatku variantou číslo jeden, no ako to u profesionálnych športovcov býva, ani ja som si nevyberal len z jedného športu. Ako zálohu sme mali práve hokej, ak by ma naháňanie za loptou nebavilo. Preto som sa na tréningoch objavil ešte týždeň pred tým, ako som vôbec zasadol do školských lavíc.

Detstvo si strávil v kolobehu škola – tréningy – bláznenie sa vonku. Pekné spomienky?

Boli to super časy. Ráno za kamarátmi do školy a rýchly presun na tréning, ktorý ma vždy bavil. Trošku horšie to bolo s následným učením a domácimi úlohami, keďže sme sa už videli vonku pri basketbale, futbale či hokejbale…Hokejové kluby ale dbajú aj na vzdelanie, preto sme to nemohli flákať. Deň sa skončil zakričaním rodičov z okna, čo bol čas ísť domov a spať.

Andreas Štrauch začal hrať hokej v Poprade

Dnes sa už aj na Slovensku začína dbať na stravovanie športovcov dokonca v mladšom veku. Snažili ste sa s rodičmi upravovať jedálniček?

U nás doma sa jedlo vždy pomerne zdravo. Nebola to super fit strava, no postupne sa aj ku mne dostalo viac informácií ohľadom toho, čo mám a čo nemám do seba dostať. Prvé prednášky podobného duchu som absolvoval už v mládežníckych reprezentáciách. Približne vo veku 15 rokov sme už teda presne vedeli, z akých surovín a aké spôsoby varenia najviac vyhovujú mladému športovcovi.

V mužskom hokeji sa už pozerá na stravovanie prísnejšie. Aké látky by nemali chýbať v jedle extraligového hokejistu a čomu sa naopak treba vyhnúť?

Najdôležitejšia je pestrosť. V dnešnej dobe máme výborný prístup k potravinám a môžem byť kreatívny. Treba dbať na presný pomer bielkovín, sacharidov a správnych tukov. Ja osobne striedam rôzne druhy mäsa s rybami, občas si uvarím aj niečo vegánske. Pri prílohách siahnem po ryži, kuskuse, quinoe či cestovinách, nesmie chýbať aj šalát na spestrenie. Vyhnúť sa musíme sladkostiam či chipsom. To sú také najčastejšie neduhy každého z nás.

V dnešnej dobe máme výborný prístup k potravinám a môžem byť kreatívny, hovorí extraligový hokejista HKM Zvolen Andreas Štrauch

Jedálniček hokejistu sa odlišuje podľa toho, či ide o hrací deň. Čo preferuješ ty počas jednotlivých období?

Musím sa priznať, že ja som v tomto veľmi striktný. Väčšinou sa stravujem tak, ako keby ma čakal o pár hodín zápas. Strave som trochu podľahol, rád si ju pripravím aj sám. Počas voľnejších dní si však doprajem aj nejaké to „zakázané jedlo“. Aj my sme ľudia, chutí nám pizza či cheescake…

Mnoho hráčov má problém s priberaním počas medzisezónneho obdobia. Musíš si aj ty dávať pozor na váhu?

Drvivá väčšina hokejistov priberie po sezóne veľmi rýchlo. Sme zvyknutí na obrovský príjem a výdaj, čo sa v lete obmedzí len na ten príjem (smiech). Potom stačí dva týždne nič nerobiť a už nám narastajú bruchá. U mňa sa objaví už po siedmich dňoch (smiech). Ja si musím na toto dávať veľký pozor. Je to však čas, kedy potrebujeme vypnúť a vychutnať si to, na čo máme doslova chuť. Nejde len o fyzické dobitie bateriek, potrebné je aj zresetovať hlavu.

Nájdu sa aj v tvojej poličke nejaké výživové doplnky?

Bez nich to pri našom športe na najvyššej úrovni asi ani nejde. Potrebujeme dopĺňať hlavne vitamíny. Samozrejmosťou je ovocie, no nie každý to dokáže len vďaka nemu. Preto ani u mňa nechýba multivitamín, „béčko“, „céčko“ či magnézium. Na štadióne máme k dispozícii klasický BCAA proteín. Niekoľko rokov si kupujem kofeínové tablety. Musíme si ale dávať pozor, čo do seba dostaneme. V tomto je strašne dôležitá osveta alebo si nájsť človeka, ktorému dôverujete. Ja sa môžem spoľahnúť na zamestnanca obchodu protein.sk, ktorý presne vie, čo je v hokeji dovolené. Ak nenájdem heslo „doping free“, balenia sa ani nedotknem (smiech).

Prečo je hokej tá pravá pohybová aktivita, ku ktorej by mali rodičia viesť svoje deti?

V prvom rade ide o super vec zo zdravotného hľadiska. Hokej je maximálne komplexný šport s výnimočnou možnosťou vybudovania si imunity. Nie všetko je však len o zdraví, veď každý pohyb je prospešný. Tu však ide o kolektívnu aktivitu, počas ktorej si nájdu množstvo kamarátov a naučia sa, ako sa v kolektíve správať či prečo je dôležité sa občas vzdať osobných úspechov pred dosiahnutím vyššieho cieľa. V neposlednom rade sa stanú priebojnejšími aj v živote, tréneri ich privedú k disciplíne a aj kebyže sa z nich nestanú „profíci“, určite ostanú v dospelosti pri nejakej fyzickej aktivite. Kondícia a sila je dôležitá, no nie sú to tie hlavné devízy.

Fotografie: Archív Andreasa Štraucha