Kosenie je ako bežať maratón, v cieli chcete zomrieť od šťastia

Nechudnem a už vôbec nežijem zdravo. Vždy som mala pocit, že sa nevrhám do ničoho len tak bezhlavo a že predtým, ako niečo spravím, ozaj dosť premýšľam. Nehodím so do hlbokej vody, keď neviem dobre plávať a nečakám, čo sa bude diať. Či sa ponorím hneď, alebo či ma pud sebazáchovy dostane na breh.

Keď som prvýkrát uvidela môj domček, veľmi sa mi páčil. Hlavne terasa. Hore obrovský balkón, dole altánok. Všade, kde som pozrela, bolo miesto, kde som sa už videla, ako sedím s kávou a relaxujem.

Pravda je teraz taká, že kávu pijem v behu, a to priamo v kuchyni na linke, alebo v kúpeľni, keď sa maľujem. Fakt som nepremýšľala nad tým, že tá krásna zelená trávička, ktorá ťa priam láka na to, aby si sa vyzula a behala po nej bosá, sa musí kosiť.

Moje prvé kosenie trávy

Nasťahovala som sa, užívala si ticho, pokoj a krásny zelený trávniček. Ako tak ubiehali dni, týždne, tráva rástla. A ja, v eufórii z nového života na dedine, som na ňu s láskou pozerala. Teda až do okamihu, keď zrazu vyjdeš von a nevieš nájsť psa. A to podotýkam, nemám čivavu, ani yorkšíra. Ale keď sa v tráve stratí retríver, vieš, že prišiel ten čas. Musíš kosiť!

Dnešný príbeh je na tému kosenie a benzínové kosačky

Kosačku mám, benzínovú, ale ako na ňu?

Žijeme v dobe internetu. Každý problém si môžeš vygoogliť na internete a určite aj to, ako správne naštartovať kosačku.

V tom som si spomenula na príbeh jedného môjho kamoša, ktorý si kúpil v IKEA sedačku. Samozrejme, zlož si ju doma, „Jednoduché riešenie zo Švédska“. Zabudli mu ale pribaliť návod.

Nuž, tak zapol PC, do Googla dal názov sedačky.
Šup a objavilo sa dáke video.
Dlhý švédsky názov. Tak klikol…
Začiatok bol dobrý, v zábere jeho sedačka, aj keď zložená. No super, teraz už len, ako na to.
V tom si na ňu sadá sporo odetá žena, hm, stále ju nerozkladá, divné. V tom prichádza muž, aha… takže tu ide asi o niečo iné…
Chápete, tie veci, ktoré sa robia až po svadbe. A ja ozaj nemusím vidieť moju kosačku v dákej chúlostivej situácii.

Takže predsa len, skúsenosti sú skúsenosti. A tie nezískaš nijak inak, len tak, že sa spýtaš.

Bol víkend, prišli záhradkári

Tak hanba – nehanba, idem na návštevu. Zdvorilá debata a ja furt neviem, ako začať tému kosenie.

„Jeeeej, akú máte krásnu trávu. Ste kosili?“ hlúpa otázka, viem. Veď im tam nepobehovali ovce a takáto pekná tráva musí byť zákonite pokosená. Ale tak musíš niekedy zo seba spraviť človeka, čo nič nevie a nechápe. Šikovným predsa pomáhať netreba.

„Áno!“ odpovedá sused. Zahrala som obrovské prekvapenie, že ČOŽE???

„Nuž, mám doma kosačku, benzínovú, vravím mu. Tam sa ťahá také lanko, aby naštartovala. Lenže ja som ľaváčka a to je robené určite pre praváka. Nuž, neviem prísť na to, ako ju naštartovať. A už by som naozaj potrebovala pokosiť!“

Nič! Žiadna reakcia. OK, Marta, vravím si, ty proste aj tak nikoho nezaujmeš. A je jedno, že si sa v kúpeľni zmaľovala, ako keby si šla na ples. Lebo medzi nami, keď na vás ráno začne od strachu štekať aj vlastný pes, viete, že je čas umyť sa, učesať, zobrať štetce a nakresliť si dáku tvár.

Idem na to teda cez alkohol

„Inak, mám domácu hrušku, neochutnáme?“
Vyšlo to a už aj kráčame so susedom k tej mojej zarastenej džungli. Jeden panák, druhý a už štartuje kosačku. Samozrejme, že sa ponáhľa domov, veď tam má ženu. Lenže to mňa ani vo sne nenapadlo, že vo vysokej tráve sa kosačka zadrháva, a tým pádom vypína.

Takisto treba vysypávať kôš s pokosenou trávou, no a nehovoriac o tom, že vo vysokej tráve nevidíte všetky Bimbove hračky, tenisové loptičky. Aj tie, keď kosačka ochutná, hneď sa vypne. Takže opäť cesta k susedovi.
„Prepáč, zhaslo mi to! Môžeš, prosím, ešte prísť?“

Toto sa opakovalo neviem koľkokrát, tak sme sa zhodli na tom, že predsa len najlepšie bude, keď si sadne do altánku a ja mu spravím kávu. Nech je teda po ruke a nepobehujeme obaja hore-dole.
A tak som kosila, on štartoval, popíjal. Po druhej káve som zniesla do altánku kávovar, lebo opäť behať hore dole po schodoch sa mi nechcelo. Veď nech si varí kávu sám. Fľašku tam už mal.

Kosenie je ako bežať maratón, chcete zomrieť od šťastia, keď dorazíte do cieľa

Po štyroch hodinách nepretržitého kosenia prichádzam k altánku, zničená, strapatá, spotená, make up spolu s odrezkami trávy poroztieraný po celej tvári, na ktorej bol taký ten nepríčetný úsmev šťastného maratónca, ktorý konečne dorazil do cieľa.

„MÁM TO!“

Sused na mol. Tak som ho z posledných síl a s roztrasenými rukami chytila a odvliekla k nemu na záhradu.

V bránke už stojí jeho žena, ruky v bok.
„Naaaa pekne a kde si ho našla? A ty preboha ako vyzeráš? Kde si sa váľala?“
„Neuveríš, ale ja som kosila a on štartoval!“

Odvtedy ubehol dáky ten čas a ja už viem kosačku naštartovať sama. Musela som sa to naučiť, nakoľko vždy, keď jeho žena odo mňa započuje zvuk kosenia, zamyká ho doma!

Vyrastá nám budúci expert na kosenie a benzínové kosačky

Ak sa vám článok na tému kosenie a benzínové kosačky páčil alebo vás pobavil, podporte autorku zdieľaním tohto príbehu a ona rada napíše ďalšie a možno ešte lepšie!

Tu si môžete prečítať, ako to všetko začalo.
Tu si prečítajte predchádzajúci príbeh.
A tu nasledujúci príbeh.

Fotografie: Archív autorky